Kadir precestoval šesť veľkých miest vrátane Jakarty, Tokia a São Paula a zdokumentoval spôsoby, akými krajiny riešia likvidáciu odpadu. Environmentálne problémy sú Kadirovi blízke už niekoľko rokov. Spoločnosť Nikon je hrdá, že môže podporiť jeho pokračujúci prieskum tejto dôležitej témy.

Otázka: Čo vás inšpirovalo zamerať sa vo svojom špeciálnom projekte spoločnosti Nikon na celosvetový problém s odpadom?

Pri práci na mojom predošlom projekte, ktorý sa zaoberal dopadmi klimatických zmien a najmä vzostupom hladiny oceánov, vo mne vyvolalo veľké obavy množstvo odpadu, ktoré som videl na malých ostrovoch a plážach. Rozhodol som sa konať. 

V súčasnosti sa naše chápanie celosvetového problému s odpadom obmedzuje na vloženie odpadu do vreciek a odpadkových košov. Nikdy nepremýšľame o jeho ďalšej ceste a množstve práce a úsilia venovaného jeho likvidácii. Chcel som sledovať, čo sa stane s našim odpadom, vystopovať, ako sa s ním zaobchádza, pokiaľ sa s ním vôbec nejak zaobchádza.

Otázka: Prečo sa ľudia po celom svete tak málo zaujímajú o odpad?

Nemáme vo zvyku pýtať sa, čo sa stane s odpadom, ktorý prejde našimi rukami. Takmer všetko, čo vyhodíme, sa dá znova použiť alebo zrecyklovať a ak sa pozriete na čistý objem produkovaného odpadu, najmä v západných spoločnostiach, tak je hrozivý.

V niektorých mestách, ktoré som navštívil, neostáva na manipuláciu s týmto odpadom už žiadne miesto. V mestách, ako je New York, sú skládky odpadkov plné a odpad sa musí exportovať. Tento problém majú aj v Jakarte, ktorá už doslova nemá miesto na zvládnutie odpadu, ktorý vyprodukuje, a napriek tomu sa odpad naďalej vozí na najväčšiu skládku odpadkov na svete. Napriek tomu v Tokiu, najväčšom meste sveta, recyklujú v podstate všetko. Z toho sa môžeme priučiť.

Otázka: Prečo ste si vybrali práve tieto krajiny?

Dôležitým prvkom tohto projektu bolo zachytiť globálny pohľad na problém s odpadom. Takže Jakarta a Tokio v Ázii, São Paulo a New York v Amerike, Lagos v Afrike a Amsterdam v Európe.

Je fascinujúce a užitočné vidieť, ako sa situácia líši medzi jednotlivými krajinami a svetadielmi. Môžeme si tiež vytvoriť celkový obrázok. Napríklad New York produkuje najviac odpadu zo všetkých miest na svete – dvakrát viac než mesto na druhom mieste v množstve odpadu, Mexiko. Napriek tomu sa nijak nezaoberá svojou vlastnou spotrebou. Výsledkom je export odpadu na spracovanie inam. Na druhej strane je Japonsko mimoriadne úspešné v opätovnom využívaní svojich veľmi obmedzených surovinových zdrojov a v mnohých ohľadoch je skutočným vzorom pre ostatné mestá v tom, ako správne zaobchádzať s odpadom.

Voľba takýchto extrémov bola jediným spôsobom, ako nájsť rovnováhu medzi identifikovaním problému a pokusom predstaviť jeho riešenie tak, aby sa ľudia naozaj zamysleli nad odpadom.

Otázka: Čo boli hlavné prekážky na vašej ceste?

Prístup – často som musel spolupracovať s firmami a presvedčiť ich, aby mi poskytli prístup k odpadu a ukázali, ako sa spracováva. Problém nastal najmä vtedy, keď príslušná firma s odpadom nezaobchádzala riadne. Problémom bol z tohto hľadiska New York, pretože spracovanie odpadu je tam celé sprivatizované a podieľa sa na ňom veľa rôznych organizácií, od ktorých potrebujete získať prístup. Našťastie som mal v každom meste dobrého miestneho prostredníka – producenta, ktorý mi s tým pomohol.

Ďalšou prekážkou bolo nájsť ideálnu rovnováhu vizuálne. Odpad je odpad a vo väčšine prípadov vyzerá rovnako bez ohľadu na to, kde sa nachádza. Takže ako mám predstaviť posolstvo môjho projektu a súčasne zaistiť, aby boli všetky snímky zaujímavé a rôznorodé? Vyžadovalo to veľa rozmýšľania. Som presvedčený, že sa mi to podarilo vďaka rôznym osobnostiam v každom meste a jeho ľuďom.

Otázka: Ako si robíte prieskum pre projekty, ako je tento?

Než sa pustím do projektu, prinútim sa zapísať si jeho zmysel, čo chcem povedať, posolstvo a výstupy. Okrem toho som musel v tomto projekte starostlivo zvážiť, ktoré mestá navštívim a ako v ich okolí budem cestovať. Prieskum trval najmenej šesť mesiacov predtým, než som začal fotografovať. Musel som si tiež obstarať miestneho prostredníka v každom meste, ktorý mi pomohol bezpečne a s dôverou cestovať.

Otázka: Aké faktory vás ovplyvnili pri výbere vybavenia?

Spoľahlivosť – vybavenie Nikon ma nikdy nezradilo. Podmienky boli celkom drsné, najmä v miestach s intenzívnou vlhkosťou, ako je Jakarta, som potreboval od tiel fotoaparátov a objektívov, aby obstáli.

Musel som tiež pôsobiť diskrétne. Nenosím so sebou veľa vybavenia – zvyčajne dve telá a tri objektívy. Pomohlo mi to splynúť s prostredím, nemusel som napríklad chodiť po skládke odpadkov v Lagose a nosiť kopu profesionálne vyzerajúceho vybavenia.

Uprednostňujem fotoaparát D810, má fantastické funkcie videa a rozlíšenie 36 megapixelov tiež znamená bezkonkurenčnú kvalitu snímok. Model Df je tiež užitočný pre jeho nízku hmotnosť a skvelú prenosnosť. Používal som objektívy AF-S Zoom-Nikkor 17 – 35 mm f/2,8D IF-ED, AF-S NIKKOR 35mm f/1,4G a AF Nikkor 50 mm f/1,8D.

Otázka: Ktorý okamih cesty vám najviac utkvel v pamäti?

Stalo sa to, keď som bol v Lagose. Okrem skutočnosti, že sa mi mesto páčilo, ma prekvapilo, že skládka odpadkov bola relatívne dobre usporiadaná. Bez komunít na skládke odpadkov, ktoré separujú rôzne materiály, by sa toto trocha apokalyptické mesto už dávno utopilo vo svojom vlastnom odpade.

Myslím si, že veľa z nás číta o problémoch s odpadom po celom svete, avšak až pri pohľade na tie správne snímky získate skutočnú predstavu o rozsahu problému.

Otázka: Čo by ste poradili fotografom?

Mojou hlavnou radou je zachovať si zvedavosť – ak ju stratíte, budete mať problém naďalej tvoriť svieže a zaujímavé diela.

Myslím si tiež, že je životne dôležité mať nadšenie pre cestovanie a vedieť, s čím potrebujete pomôcť. Mal som šťastie, že som mohol navštíviť niektoré z najzaujímavejších miest sveta, avšak to by som nemohol, ak by mi pritom nepomohli správni miestni ľudia. Podľa môjho názoru je to rovnako dôležité ako správne vybavenie.

Otázka: Čo pre vás znamená byť európskym vyslancom spoločnosti Nikon a pracovať na projekte, ako je tento?

Možnosť podeliť sa o svoje vedomosti a nadšenie pre fotografovanie s mladšími generáciami je skutočnou poctou – a mať k tomu pomoc a podporu spoločnosti Nikon je výsada. Vybavenie tejto značky ma sprevádzalo na každom kroku mojej kariéry.

Dúfam, že týmto projektom zvýšim povedomie o probléme s odpadom a o tom, ako sa s ním zaobchádza, a že motivujem ľudí, aby sa do hĺbky zamysleli a starostlivo uvážili, ako sa budú zbavovať svojho odpadu. Musíme si uvedomiť širší dopad nášho konania na budúcnosť našej planéty.