Vek a očakávania
Vek vašich objektov určuje, čo od nich môžeme očakávať. „Keď pracujem s menšími deťmi – bábätkami a batoľatami –, súčasťou mojej práce je nájsť spôsob, ako ich mať pod kontrolou,” hovorí Tamara. „Som si vedomá toho, že nemajú záujem byť fotografované a musím ich upútať. Požadovaný výraz tváre dosiahnem len na milisekundu.” Mať pod kontrolou môže znamenať, že súčasťou fotografovania, alebo celé fotografovanie, bude hra, aby deti zostali tam, kde Tamara chce. Môže to tiež znamenať, že vytvorí scénu a jemne – „pútavým a pokojným spôsobom” – dieťa na toto miesto presunie. „Vždy premýšľam, ako ich upútať, aby som im nefotografovala hlavu odzadu. Pri tomto veku znížim svoje očakávania o tom, aký druh interakcie sa mi podarí vyvolať, a snažím sa rýchlo využiť tých pár okamihov, ktoré sa mi naskytnú.”
Od detí vo veku od štyroch do deviatich rokov Tamara očakáva aktivitu. „Radi sa predvádzajú – pozri sa, čo dokážem – takže musím fotografovať aj takéto, ale aj autentickejšie snímky.”
Pri fotografovaní detí vo veku od 9 do 12 až 13 rokov Tamara vie, že fotografované deti si začínajú byť vedomé svojho vzhľadu a toho, ako ich vníma okolie. „Zaoberajú sa tým, či sú „cool”, či dobre vyzerajú, či držia krok s módou a či sa budú páčiť ostatným na Instagrame. Jednou z mojich úloh je pomôcť im získať sebaistotu, dobrý pocit zo samých seba a vždy si dávam záležať na tom, aby som ich odfotografovala atraktívne, pretože to pre ne v tomto veku veľa znamená. A keď vidia, že ich fotografujem tak, aby vyzerali atraktívne – keď pracujeme s pózami a dávam si záležať na osvetlení – získam od nich autentické zapojenie.”
Pri tínedžeroch volí Tamara prístup na báze úprimnosti: „Bez ohľadu na to, či ide o formálne fotografovanie, vždy im poviem, že som si vedomá toho, že nechcú byť teraz tu a nechať sa fotografovať.” Vysvetlí im, že je na ich strane, odhadne čas trvania – „bude to trvať pár hodín” – a dá sa do práce, pričom sa snaží všímať si a zachytiť mikrovýrazy. „Úsmev alebo intenzívny pohľad trvá len sekundu, než si uvedomia, že by na mňa nemali reagovať.” Rozpráva sa s nimi, ale snaží sa vyhýbať obvyklým otázkam, ako napríklad: „Čo sa učíte v škole?” To nefunguje. „Majú naučené odpovede a výrazy,” hovorí. Snaží sa nájsť neobvyklú tému, napríklad opýtať sa ich na názor na súčasné zákony. Meradlom jej úspechu s tínedžermi je to, koľkokrát počuje vetu „Nevedel/a som, že ste stihli odfotiť aj toto”, keď si fotografované deti pozerajú snímky na displeji fotoaparátu.
Tamara to komentuje: „Keď sledujete video, ako fotografujem deti, vyzerá to, ako keby som ani nič neodfotografovala. Čas, ktorý potrebujem na zachytenie určitého výrazu tváre, v skutočnosti trvá len 1/200 alebo 1/1000 sekundy.” Pred fotografovaním si dávam pauzu a premýšľam – viem, že mi stačí tu a tam zlomok sekundy a keď mám takýchto príležitostí osem až desať, stačí to.”