Nikon Imaging | Slovakia | Europe

Päť jednoduchých pravidiel pre správnu kompozíciu snímok

Možno ste si to nevšimli, ale vždy, keď si dávate fotoaparát k oku, robíte rozhodnutie o kompozícii snímky. Jednoducho povedané, kompozícia je spôsob umiestnenia fotografovaného objektu na snímke. O kompozícii bolo napísaných veľa kníh. A hoci si žiadni dvaja ľudia pravdepodobne nezvolia pri snímaní tej istej scény úplne rovnakú kompozíciu, existuje niekoľko všeobecných pravidiel, ktoré vám pomôžu dosiahnuť zaujímavejšie a pútavejšie snímky.

Pravidlo tretín

Pravidlo tretín je pomôcka, ktorá vám umožní zobraziť fotografovaný objekt čo najpôsobivejšie.

Keď sa pozeráte do hľadáčika alebo na monitor LCD fotoaparátu, pomôže vám, ak si predstavíte mriežku z vodorovných a zvislých línií prelínajúcu sa s pozorovaným obrazom. Segmenty mriežky rozdeľujú obraz na deväť obdĺžnikov, ktoré vznikajú prelínaním dvoch vodorovných a dvoch zvislých línií s pozorovaným obrazom.

Niektoré fotoaparáty Nikon obsahujú položku ponuky, ktorá umožňuje zapnúť zobrazenie mriežky v hľadáčiku (alebo na displeji). Tieto mriežky slúžia ako vodidlo pri tvorbe kompozície snímok a na výslednej snímke sa nezobrazia.

Všimnite si, kde sa pretínajú štyri zobrazené línie. Pravidlo tretín naznačuje, že tieto priesečníky sú najvhodnejšími miestami na umiestnenie najdôležitejších prvkov kompozície. Takýto postup vo všeobecnosti vedie k energickejším a zaujímavejším snímkam.

Objekt sa nemusí nachádzať priamo v priesečníku. Ak sa však nachádza blízko neho, snímka bude dynamická a bude mať dobrú kompozíciu. Vyskúšajte rôzne ďalšie kompozície, aby ste našli takú, ktorá sa vám bude najviac páčiť.

Rovnaká mriežka vám pomôže udržať horizont vodorovne a zvislé prvky zvisle.

© Diane Berkenfeld

D4, objektív AF-S NIKKOR 200 – 400 mm f/4G ED VR II, 1/1 600 s, f/4, ISO 200, meranie so zdôrazneným stredom, časová automatika.

Tu môžete vidieť mriežku na snímke dvoch rybárov inka: ich hlavy sú umiestnené do priesečníkov línií v súlade s pravidlom tretín.

© Diane Berkenfeld

D4, objektív AF-S NIKKOR 200 – 400 mm f/4G ED VR II, 1/1 600 s, f/4, ISO 200, meranie so zdôrazneným stredom, časová automatika.

Tento snímok dvoch rybárov inka v ZOO je príkladom pravidla tretín.

© Diane Berkenfeld

D4, objektív AF-S NIKKOR 200 – 400 mm f/4G ED VR II, 1/800 s, f/4, ISO 200, meranie so zdôrazneným stredom, časová automatika.

Tu môžete vidieť mriežku zobrazujúcu umiestnenie objektu podľa pravidla tretín.

© Diane Berkenfeld

D4, objektív AF-S NIKKOR 200 – 400 mm f/4G ED VR II, 1/800 s, f/4, ISO 200, meranie so zdôrazneným stredom, časová automatika.

Tento snímok žirafy sediacej v tráve v ZOO je dobrým príkladom pravidla tretín vytvárajúceho príjemnú kompozíciu.

Umiestnenie horizontu v kompozícii

Väčšina snímok vyzerá lepšie, ak sa horizont nachádza nad alebo pod stredom snímky (nie priamo v jej strede). Výnimkou môže byť fotografovanie odrazu. V takom prípade môže umiestnenie horizontu do stredu pôsobiť dobre, pretože vytvára rovnaké prvky v hornej i dolnej časti snímky – scénu hore a odraz dole.

© Diane Berkenfeld

D100, objektív AF VR Zoom-NIKKOR 80 – 400 mm f/4,5 – 5,6D ED, 1/5 s, f/22, ISO 200, bodové meranie expozície, manuálny expozičný režim.

Pri fotografovaní krajiny umiestnite horizont bližšie k hornej alebo (ako v tomto prípade) dolnej časti snímky.

© Diane Berkenfeld

D4, objektív AF-S NIKKOR 200 – 400 mm f/4G ED VR II, 1/800 s, f/4, ISO 200, meranie so zdôrazneným stredom, časová automatika.

Za normálnych okolností je vhodné umiestniť líniu horizontu bližšie k hornej alebo dolnej časti snímky, nie do jej stredu. Ak však fotografujete objekty a ich odrazy, porušenie tohto pravidla je v poriadku.

Pohľad do snímky

Pri fotografovaní ľudí a zvierat je najlepšie nechať ich pozerať sa smerom do snímky. Ak snímka zachytáva akciu, ponechajte viac priestoru na strane snímky, kam akcia smeruje. Vyzerá to prirodzenejšie a pozorovateľovi to poskytne pocit pohybu a príbehu na snímke. Umiestnite objekt tak, aby sa najviac otvoreného priestoru na snímke nachádzalo v smere pohľadu objektu.

© Diane Berkenfeld

D4, objektív AF-S NIKKOR 200 – 400 mm f/4G ED VR II, 1/640 s, f/4, ISO 200, meranie so zdôrazneným stredom, časová automatika.

© Diane Berkenfeld

Na tejto snímke čiernej labute plávajúcej na hladine je labuť umiestnená v strede a kompozícia nie je príliš zaujímavá.

© Diane Berkenfeld

Orezaním snímky môžete objekt posunúť do pravej hornej časti snímky a dosiahnuť tak zaujímavejšiu kompozíciu.

Na výslednej snímke smeruje objekt pohľad pozorovateľa po snímke – presne v súlade s pravidlom umiestnenia väčšieho prázdneho priestoru pred objekt. © Diane Berkenfeld

Vodiace línie

Pri fotografovaní budov alebo iných výrazne priamych objektov vytvorte kompozíciu snímky tak, aby architektonické prvky viedli pohľad používateľa po snímke. Tieto „vodiace línie” môžu byť hlavnými objektmi snímky alebo ich možno použiť na privedenie oka používateľa do určenej oblasti fotografie – dôležitého ohniska.

Zaujímavé kompozície vytvárajú aj krivky. Tieto krivky slúžia na vedenie pohľadu používateľa rôznymi časťami snímky. Samotné krivky môžu byť hlavným objektom alebo (rovnako ako vodiace línie) môžu slúžiť na zvýraznenie ohnísk snímky.

© Diane Berkenfeld

D100, objektív AF-S VR Zoom-NIKKOR 24 – 120 mm f/3,5 – 5,6G IF-ED, 1/60 s, f/4, ISO 200, meranie so zdôrazneným stredom, programová automatika.

Táto snímka je príkladom, ako môžu zakrivené línie objektu viesť pohľad používateľa po snímke.

© Diane Berkenfeld

D100, objektív AF-S NIKKOR 24 – 120 mm f/4G ED VR, 1/90 s, f/5, ISO 320, maticové meranie expozície, programová automatika.

Táto snímka má výrazné vodiace línie, ktoré vedú pohľad používateľa sprava doľava po chodbe.

Vzory a štruktúry

Objekty s opakujúcimi sa vzormi môžu takisto viesť k zaujímavým snímkam. Vzory nachádzajúce sa v prírode alebo vytvorené človekom môžu viesť k výraznej kompozícii snímok. Ak ich chcete nájsť, pozorujte jednotlivé súčasti scény. Môžete mať pred sebou napríklad debnu plnú jabĺk a nič viac, ale pri tesnej kompozícii zahŕňajúcej iba ovocie získate opakujúci sa vzor farieb a tvarov. Hľadajte aj odchýlky vo vzoroch. Čo ak sú všetky jablká v debne červené, ale niekto dal medzi ne jedno žlté jablko? Získate tak snímku s opakujúcim sa vzorom, ktorý je prerušený (žlté jablko), čo vytvára silné ohnisko snímky.

Využiť môžete aj rôzne štruktúry. Pomocou zoomu alebo makroobjektívu sa dostaňte bližšie k objektu. Pri fotografovaní vzorov alebo štruktúr nepotrebujete zachytiť celý objekt. Štruktúry môžu byť mäkké, ako je napríklad vtáčie perie, alebo tvrdé – ako je odlupujúca sa maľba alebo štruktúra dreva.

Hrdza a odlúpnutá farba na tomto rybárskom člne sa priam ponúkajú na štúdium štruktúry. Jasné slnečné svetlo dopadajúce na čln ukazuje štruktúru niekoľkých vrstiev odlúpnutej farby a hrdze.

© Diane Berkenfeld

D3X, objektív AF-S DX Micro NIKKOR 85 mm f/3,5G ED VR, 1/200 s, f/7,1, ISO 160, maticové meranie expozície, programová automatika.

Dôkladné pozorovanie

Väčšina ľudí nemyslí pri pohľade na fotografie na kompozíciu, ale všetci spoznajú, keď sa im snímka páči, hoci nedokážu presne povedať prečo. Na zlepšenie svojich kompozičných schopností venujte istý čas pozorovaniu fotografií zhotovených ľuďmi, ktorých prácu oceňujete. Dávajte pozor, ako umiestňujú fotografované objekty na snímky. Sledujte ich výber pozadia. Čo bolo obsiahnuté na snímke a čo mohlo byť vynechané? Teraz si prezrite niekoľko svojich fotografií a položte si otázku, ako ste ich mohli zhotoviť lepšie, ak by ste zmenili kompozíciu.

Tieto pravidlá sú len východiskovým bodom. Nezabúdajte, že každé pravidlo má výnimky. Nebojte sa postupovať inak, ak bude výsledkom lepšia fotografia.


Článok a snímky poskytla Diane Berkenfeld.